Ablaut

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ablaut (z nem. „od-hláska“) alebo stupňovanie samohlások je striedanie samohlások v totožných slabikách (koreňových morfémach) slov, ktoré sú od pôvodu príbuzné.[1] Striedanie kvality sa označuje aj ako metafónia, striedanie kvantity aj ako apofónia.

Zo živých jazykov je známy najmä pri tvaroch nemeckých slovies, napr. nehmen (brať) - nimmt (prítomný čas, 3. osoba) - nahm (jednoduchý minulý čas) - hat genommen (zložený minulý čas).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ablaut. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 26.