Bocian biely

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bocian biely
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ciconia ciconia
Linnaeus, 1758

Mapa rozšírenia bociana bieleho
     Hniezdiaci
     Migrujúci
     Zimujúci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bocian biely[3] (lat. Ciconia ciconia) je druh brodivca z čeľade bocianovité (Ciconiidae), príbuzný volavkám (Ardeidae) a ibisom (Threskiornithidae). Obýva palearktickú oblasť, vyskytuje sa v celej Európe, strednej Ázii a severozápadnej Afrike. Na Slovensku bolo dokázané hniezdenie v 74,40 % mapovacích kvadrátov.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov bocian biely patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci. Nie je to rovnomerný trend v celej jeho oblasti rozšírenia, miestami je klesajúci alebo stabilný. V Európe jeho stavy v rokoch 1980 – 2013 mierne stúpli.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Na stredoeurópske pomery pomerne veľký druh, ktorého hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 2,7 – 4,4 kg[5] . Bocian biely dosahuje výšku 95 – 105 cm a rozpätie krídel je 155 – 165 cm. V zafarbení prevažuje biela farba, konce letiek sú čierne, zobák a dlhé nohy sú oranžovočervené, u mláďat tmavé. Na rozdiel od volaviek má bocian pri lete natiahnutý krk.

Hlasové prejavy a komunikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Typickým zvukovým prejavom je klopanie zobákom. Klepotom sa zdravia na hniezde. Zvuk vznika rýchlym zatváraním a otváraním zobáka, pričom hlas vzniká pri otváraní. Intenzita postupne narastá. Používajú ho pri rôznych situáciach. Rytmus sa mení. Pri párení je pomalší, pri ohlasovaní nebezpečenstva trvá krátko. Pri pozdrave začne ten, ktorý víta a prilietajúci odpovedá. Klepot je sprevádzaný súčasným záklonom hlavy až sa dotkne chrbta.

Okrem toho vedia vydávať pískavý zvuk, ktorý znie u dospelých ticho, u mláďat ostro. Mláďatá dokážu používať aj štebotavé zvuky. Pri žobraní o potravu sa ozývajú hlasom podobným mňaučaniu.

Používajú aj rôzne dorozumievacie gestá. Opakovane sa hýbu hore dole. Pri pozdrave, po párení alebo ak hrozia. Počas hniezdenia takto prejavú teritorialitu. K tomuto majú aj ďalšie gesto, čupnú si s roztiahnutými krídlami. Ak to nestačí, tak samčekovia sa vedia pustiť aj do agresívneho kontaktného útoku.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku hniezdi ročne 1260 až 1350 párov (2014)[6], predovšetkým v teplejších nížinatých oblastiach na juhozápade, juhu a východe. Početná populácia sa nachádza na Zemplíne, strednom Považí a v Poiplí, no výskyt je evidovaný i vo vyšších polohách Turca, Oravy, Liptova a Spiša[7].

Na konci leta odlietajú na zimoviská v strednej a južnej Afrike. Ojedinele zimujú jednotlivé exempláre i v našej oblasti. Migrujúce kŕdle môžu mať i niekoľko sto vtákov.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 000 – 1 350, zimujúcich jedincov 0 – 3. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50 %. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 LR:lc, LR – menej ohrozený druh, lc – najmenej ohrozený taxón. V roku 2001 LR – menej ohrozený.[8] V roku 2014 LC – menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC2 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia V – zraniteľný druh.[4]

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Bociany sa vyskytujú v blízkosti zamokrených a spodnou vodou trvale podmáčaných lúk, na poliach a okrajoch vodných plôch. Preferujú otvorenú krajinu, často sa však nachádzajú v blízkosti ľudských obydlí.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnú časť potravy tvoria žaby, a iné obojživelníky, ryby, plazy, hmyz a jeho larvy, hraboše a krty. V menšom množstve sa vyskytujú mláďatá rôznych cicavcov. V Afrike často sleduje kŕdle saranče.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo z vetiev a konárov si stavia na stromoch, strechách, komínoch, využívajú i umelé hniezdne podložky alebo stĺpy elektrického vedenia. Opakovane opravované a obnovované hniezdo môže mať výšku až 2 metre pri priemere 1 až 2 metre a hmotnosť stovky kilogramov, pričom sú prípady, keď malo hmotnosť aj 1 500 kg. Hniezdenie prebieha buď jednotlivo, alebo v menších skupinách a začína v apríli alebo máji. Samica znáša väčšinou 2 – 5 vajec, výnimočne len 1 alebo až 7. Ich inkubácia trvá približne 33 dní, počas ktorých sa rodičia pri zahrievaní striedajú. Dva mesiace po vyliahnutí sa mláďatá učia lietať. Aktívne hniezda bocianov môžu priťahovať pozornosť hmyzožravých vtákov ako lastovičiek, belorítok a dážďovníkov, ktoré sa kŕmia na hmyze lietajúcom v okolí týchto hniezd.[11]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 2300 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[12]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 24. októbra 2020.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-01]. Dostupné online.
  4. a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Miroslav Fulín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Bocian biely, s. 101 – 102.
  5. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  6. FULÍN, Miroslav; GÚGH, Ján. Bocian biely (Ciconia ciconia) na Slovensku [online]. Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, 2014, [cit. 2018-01-20]. Dostupné online. Archivované 2018-04-13 z originálu.
  7. http://www.sopsr.sk/index.php?page=infoservis/biota/zivocichy/bocian
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 – 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 – 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. TRYJANOWSKI, Piotr; JANKOWIAK, Łukasz; MYCZKO, Łukasz. White stork Ciconia ciconia nests as an attractant to birds and bats. Journal of Ornithology, 2024-01-25. Dostupné online [cit. 2024-02-02]. ISSN 2193-7192. DOI10.1007/s10336-023-02143-y. (po anglicky)
  12. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fehér gólya na maďarskej Wikipédii.